Smrteľnosť

Autor: Bogdana Micovčinová | 28.10.2015 o 21:00 | (upravené 28.10.2015 o 21:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  74x

 

Už dávno tu nie je,

no ja prestala som veriť v čas,

mám pocit,

že ešte stále sa smeje,

z mojich melancholických fráz.

 

V poryvoch vetra,

počujem niečie kroky,

tí, ktorí kedysi boli oni,

zostali z nich meniace sa listy, stromy,

drahí moji, odpočívajte v pokoji.

 

A za niečie slová, činy,

prekračujeme stále hranice,

od vtedy prešli minúty, roky,

žili sme s vinou aj bez viny,

no raz otvoríme dvere poslednej stanice. 

 

Ja stojím pri aleji stromov,

vdychujúc jeseň do pľúc,

pri spomienke na tých,

čo žili v kohosi domoch,

s ťažobou v srdci sa ani len nehnúc. 

 

Dotýkam sa padnutých listov,

už zmenili farbu a tvar,

dotýkam sa tých,

ktorí kedysi boli oni,

no už sú len spomienky,

poryvy vetra 

a úryvky takmer zabudnutých fráz.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

SPIŠ KORZÁR

Pri Hrabušiciach horel balón, 12 cestujúcich stihlo ujsť

Teplovzdušný balón sa zachytil na elektrickom vedení.


Už ste čítali?