Mal som o tebe lepšiu mienku,
zdala si sa mi celkom iná,
taká čo neráta kvapky vína...
Nemaj mi za zlé,
že som tvoje sny,
považoval len za detské výmysly.
Prejavoval som ti drobné zdvorilosti,
ty si sa vtedy vláčila za prízrakmi,
pri tebe som mal pocit clivosti.
Na tvojich rukách boli rany,
nevedela si sa hrať s nožom,
a potom sme zrázu zostali sami...
Každý kúsok zo mňa bol ohorený,
pil som jed,
boli sme pre seba stvorení.
Nenávidel som vás,
nemala si si pýtať smrť.
Nikdy by aj tak nikto nemiloval nás.
Zabil nás spolu,
možno je to nakoniec správne,
že rátaš kvapky alkoholu.
Nezostalo ho nazvyš,
musela si vziať nôž,
celú večnosť so mnou stráviš.
JÚLIA: Žena má byť tam, kde je jej muž.
Čo je to? Čaša v ruke zovretá!
Podistým jed ho zniesol zo sveta.
Vypil si všetko, skupáň?
Mne si nič nenechal?
Pobozkám ťa na pery.
Možnože na nich kvapka ostala, čo umožní mi umrieť v rozkoši.
Veď tvoje pery ešte teplé sú!
Už sú tu? Skrátim to. Ó šťastný nôž!
Hľa, tvoja pošva! V nej si hrdzavej!
(posledný odstavec Romeo a Júlia, William Shakespear)