Prečo netreba hádzať drobné do fontány

Autor: Bogdana Micovčinová | 21.7.2014 o 23:19 | Karma článku: 5,01 | Prečítané:  1130x

Vo vzduchu cítiť vôňu orgovánu a počuť útržky nekonvenčných rozhovorov. Stojím chrbtom otočená ku kamennej fontáne a v ruke držím mincu pre šťastie. Hodím ju za seba a verím, že som trafila. Zazdalo sa mi, že som začula krehké čľupnutie.

 

  Rozhliadam sa okolo seba, potrebujem zachytiť každý okamih. Je to tu skutočne nádherné. Staré budovy, drobné kaviarničky, z ktorých sa predierajú tóny hudobníka  a jeho saxofónu. Som šokovaná, keď v pomalej skladbe muzikanta rozpoznám Bon Joviho skladbu It s my life. Znie to inakšie, pomalšie, mystickejšie. Vidím stánok s cukrovinkami a moje zmysly dráždi karamel. Niekde v diaľke začujem ako udierajú zvony ukrajinskej cerkvi. Koľko môže byť hodín? Pozriem na hodinky a vidím príjemné nekonečno plus- mínus niekoľko minút. Davmi turistov sa prediera korpulentná mníška a keď prejde popri staručkej budove zarastenej zeleným brečtanom, na ktorom vrchu sa skvie kamenná Panna Mária, prežehná sa, vzhliadne k nebu a pokračuje v ceste. Nachádzam sa na mieste, v ktorom stratiť sa je požehnanie, nie prekliatie. Nachádzam sa v Ľvove.

  Sedím na fontáne a drobné kvapôčky mi chladia chrbát. Pozorujem človeka, muža, tuláka, ktorý sa blíži k fontáne so železnou tyčou, zakrivenou na konci. Tuším, čo sa chystá urobiť, no i napriek tomu ho so záujmom sledujem. Tyč ponoril do vody a zakriveným koncom z nej vyberá drobné.  

  ,,Prečo to robíte?“ muž hľadí na muža.

  ,,Vyberám drobné.“

  ,,Ale prečo? Vy nerozumiete, že ľudia tam hádžu drobné pre šťastie, preto aby sa sem vrátili?“ muž v obleku je značne pohoršený. Vyzerá tak, že  moralizovanie je jeho chlieb každodenný.

  ,,Nemám prácu.“

  ,,Tak namiesto okrádania ľudí o ich drobné, radšej by ste vyčistili túto fontánu.“

  ,,Dôchodcovia mi zobrali prácu...“ len muž, hľadí na muža v obleku bez záujmu, takmer apaticky.

  Ak ste hodili drobné do hoci ktorej fontány na svete pre šťastie alebo opätovný návrat na miesto a chceli by ste sa tam vráti, ale kvôli nehmatateľným nepriazňam osudu vám to nie je umožnené, myslíte na zberačov drobných, zlodejov šťasteny.

   To miesto sa nazýva Ľvov, to miesto sa nazýva svet. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

SPIŠ KORZÁR

Pri Hrabušiciach horel balón, 12 cestujúcich stihlo ujsť

Teplovzdušný balón sa zachytil na elektrickom vedení.


Už ste čítali?