Smrteľnosť

Autor: Bogdana Micovčinová | 28.10.2015 o 21:00 | (upravené 28.10.2015 o 21:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  56x

 

Už dávno tu nie je,

no ja prestala som veriť v čas,

mám pocit,

že ešte stále sa smeje,

z mojich melancholických fráz.

 

V poryvoch vetra,

počujem niečie kroky,

tí, ktorí kedysi boli oni,

zostali z nich meniace sa listy, stromy,

drahí moji, odpočívajte v pokoji.

 

A za niečie slová, činy,

prekračujeme stále hranice,

od vtedy prešli minúty, roky,

žili sme s vinou aj bez viny,

no raz otvoríme dvere poslednej stanice. 

 

Ja stojím pri aleji stromov,

vdychujúc jeseň do pľúc,

pri spomienke na tých,

čo žili v kohosi domoch,

s ťažobou v srdci sa ani len nehnúc. 

 

Dotýkam sa padnutých listov,

už zmenili farbu a tvar,

dotýkam sa tých,

ktorí kedysi boli oni,

no už sú len spomienky,

poryvy vetra 

a úryvky takmer zabudnutých fráz.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?