Revolúcia, vôľa a iné ,,tragédie“ (1)

Autor: Bogdana Micovčinová | 12.7.2015 o 21:06 | (upravené 12.7.2015 o 21:14) Karma článku: 2,28 | Prečítané:  566x

  ,,Oni nerozumejú, že je to tak blízko...“ v mojej mysli zvučali slová, ktoré som ukradla z rozhovoru, ktorí viedli dvaja Ukrajinci počas čakania na predstavenie Majdanské denníky.

No herci vystúpili na scénu a moje úvahy sa pretrhli.  Mala som pocit, že to nie herci, ale samotní ,,revolucionári“ stoja pred nami.

 

Príbeh moderátorky

  ukrajinských správ TCH (v azbuke), ktorá v jednej chvíli pozorovala, čo sa deje na majdane cez obrazovku počítača a v druhej sekunde bola toho súčasťou. Stála pri zábradlí a snažila sa upokojiť, vedela, že niet cesty späť, vedela, že musí utekať. Snažila sa upokojiť, dýchať, čo najhlbšie a vtedy pochopila. Pochopila, čo prežívali jej starí rodičia či príbuzní v prvej alebo druhej svetovej vojne, pochopila strach z občianskych vojen a všetkých revolúcii sveta, všetko pochopila. Ona pochopila, čo je bolesť, vojna, smrť. Pochopila to, pretože bola súčasťou bolesti, vojny a smrti.

Na scéne stála herečka a dokonale zahrala svoju rolu moderátorky TCH, ktorá jej prerozprávala svoj príbeh.

 

Príbehy a príbehy,

  čo lámu kosti, nútia pamätať si mená priateľov, ktorých si našla zblúdilá guľka a smrť im vzala dych. Veselý úškrn feťáka, ktorý okolo chrámu prejde desaťkrát, pretože to tak robia budhisti (a možno nie), no i napriek mútnemu pohľadu pocíti niečo vo svojom vnútri pri pohľade na svetlá a hudbu šíriacu sa z majdanu.

 

Húpací koník a zrkadlá

  len dve rekvizity nachádzajúce sa na scéne. Samozrejme, zrkadlá sú zrkadlá. Sú našimi vernými kópiami, no i napriek tomu niekedy v nich nedokážeme nájsť samých seba, len krivé odrazy niečoho, čím sme kedysi boli.

Húpací koník zobrazuje tých pre koho robíme všetko. Pre deti, ďalšie generácie. Fantastické vysvetlenie podala najstaršia členka divadla, ktorá svojou charizmou naplnila každý kút štúdia.

 

Ľudia zvyknú

  veci odsúdiť na biele alebo čierne, lenže takto to nefunguje. Herci poukázali na príbehy ľudí, ktorí neboli čistí ako ľalie, no boli to obyčajné osoby, také isté ako tvoja spolužiačka zo strednej alebo sused s veľkým pivným bruchom a malým psom na vodítku, obyčajní ľudia, ktorí vyšli protestovať za svoju identitu. A čo by si urobil ty?Ako by si konal ty v takýchto situáciach? Dokázal by si udrieť člena berkutu, pretože ťa ohrozuje? Predsa by to mohol byť ľahko tvoj bratranec z druhého kolena. Je ťažké odpovedať na tieto otázky? Tak prečo je pre mnohých také jednoduché súdiť peklo, ktorým si neprešli?

 

Revolúcia,

  ktorú prežili viaceré národy ich poznamenala. Čím sú udalosti čerstvejšie, tým je rana bolestivejšia. Krivda.

Na konci diskusie odznela veta: ,,Uvedomili sme si, kým sme.“ Ide tu o spolupatričnosť a národnú hrdosť, ktoré ako nevlastné sestry prišli spolu s krivdou a utrpením. Symbol vôľa ako ukrajinský znak nie je len symbolom, ale životom.

 

  Teplé večery, vzduch presýtený vôňami a lúky zafarbené na žlto. Ved to poznáte... a i napriek tomu občas jemný vetrík z východu šepce: ,,Ono je to tak veľmi blízko.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?