Vieš, niekde som čítala, že v priebehu dňa človeku prebleskne mysľou okolo 60 000 myšlienok. Celkom dosť čo? No a z toho 95 percent myšlienok patrí včerajšku a vôbec našej minulosti. Je pekné, ak tieto percentá tvoria myšlienky z pekných chvíľ, spomienok alebo zasnených úsmevov, ale...prepáč, že sa takto vyjadrujem, no poznáš ma, občas som prehnane úzkostlivá a ustarostená, nevyčítaj mi to! Čo ak naše myšlienky z minulosti sú tvorené najmä starosťami, úzkosťami a strachom? A teraz si predstav širší rámec, nielen školu, prácu, ale celý náš svet.
Nechcem, aby si sa strachoval, ale je to tu dosť zlé. Nepísala som Ti o teroristickom útoku na Charlie Hebdo. A teraz? Teraz sú ľudia neistí, niektorí obviňujú teroristov, islam a prisťahovalcov, iní zase výsmech a neúctu k náboženstvu. Mám však pocit, že to nie je náboženstvom, lež nevzdelaním, nedostatkom zdravého rozumu a odsudzovaniu a neúcte jeden druhého.
Okrem toho rozpory na Ukrajine pokračujú a nikto nevie, kedy a až kam to zájde. Moja kamarátka, ktorá ta býva mi vravela, že je to čím ďalej horšie a horšie. Z mladých mužov sa stávajú telá bez duší a zdravý rozum, prepáč, že opäť naň apelujem prehráva nad informáciami, ktoré akoby prichádzali od nikiaľ.
Ach áno, nedávno sa uskutočnili útoky do Kamerunu. Veril by si tomu? Viem, že áno. Keď budeš čítať tento list, tak prosím, mysli, na tých ľudí, na ktorých svet myslel málo. Keď budeš čítať tento list druhýkrát, druhú myšlienku venuj tým, na ktorých svet ani len nepomyslel.
Vieš, obávam sa toho, o čom Ti píšem, pretože opäť o tom musím premýšľať. 95 percent je vysoké číslo a ešte k tomu ak je tvorené presne takýmito udalosťami, ktoré mi/ nám hlodajú dušu. Mám však riešenie, zabudnime na stratenú minulosť, nie takým spôsobom, že budeme zatvárať oči pred skazenosťou a špinavosťou tohto sveta, to nie, takto to nemyslím. No asi by sme mali myslieť do budúcnosti, tvoriť svet tak, ako si ho predstavujeme, na začiatok aspoň v našich predstavách. Bláznivé čo?
Prepáč, ale vždy som mala sklony k melanchólii...