Prečo sa tak jednoducho zabúda na výnimočnosť?

Autor: Bogdana Micovčinová | 9.9.2014 o 23:56 | Karma článku: 4,21 | Prečítané:  494x

 ,,Pochopil, že mu je nielen blízka, ale že teraz už ani nevie, kde sa končí ona a kde sa začína on. Pochopil to z mučivého pocitu rozdvojenia, ktorý sa ho v tomto okamihu zmocnil. V prvej chvíli sa urazil, no v tom istom zlomku sekundy pocítil, že ona ho uraziť nemôže, že ona je on. V prvej chvíli sa cítil podobne ako človek, keď nečakane dostane silný úder do chrbta ­– obráti sa plný pomsty a hnevu, aby odhalil útočníka, keď tu zistí, že sám sa nechtiac buchol a hnevať sa nemá na koho, bolesť musí teda zniesť a utíšiť ju.“ Anna Karenina L.N.Tolstoj

  ...pretrela si oči a zahľadela sa na izbu, ktorú zdobil fialový orgován. Vdýchla jeho vôňu a zadržala dych. Zatvorila oči a počítala. Jeden. Dva. Tri. Otvorila ich. Nič sa nezmenilo. Stále sa nachádzala v priam nebesky čistej izbe posiatej kvetmi orgovánu, ktoré dráždili jej čuchové bunky. Konečne sa úplne prebrala, odsunula prikrývku a po špičkách prešla ku dverám, ktoré viedli do záhrady, do sveta. Dvere sa nevzpierali jej zovretiu, povolili. Vyšla von v nočnej košeli a zadívala sa na zelenú trávu pokropenú ešte stále drobnými kvapkami rosy. Zahľadela sa na bezoblačné nebo a vdýchla ničím neskazený vzduch. Zastonala. Niečo jej chýbalo. Dievča si žilo na svojej planéte Zem ako malý Princ na svojej. Ibaže on mal svoju kvetinku, o ktorú sa mohol starať a dievča bolo samé. Nepoznalo iných ľudí, pretože iní neexistovali. Len ona. Niečo jej chýbalo...

  Občas sa zátvorkujeme v stereotype a to ma často desí, no keď som si prečítala pasáž z Anny Kareniny, v ktorej autor opísal manželstvo a hádky medzi novomanželmi, všednosť sa zmenila na výnimočnosť. Prepáčte mi, ak som to pocítila v tých pár riadkoch len ja, ale ukázalo mi to, že rutina neexistuje, existujú len zle použité slová, ktorými denné raňajkovanie alebo holenie, stráca na výnimočnosti. Veď nie nadarmo Somerset Maugham povedal: ,,V každom holení je obsiahnutá filozofia.“  Samota, čo sa zdá ako bežné rozpoloženie duše som opísala už ja, ako pocit, keď sa človek cíti natoľko stratený, že si pripadá, akoby žil sám, opustený niekde na nejakej planéte, neuvedomujúc si, že je ľudská bytosť alebo čo tento pojem vôbec znamená.

  Nehovorím len o stereotype, hovorím aj o ľuďoch. Nezabúdajte na svoju výnimočnosť a nedávajte vaše osobnosti, činy alebo aj bláznovstvá do zátvoriek, pretože niekedy stačí nájsť len tie správne slová.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?