Šťastná sedmička, 3.časť

Autor: Bogdana Micovčinová | 14.2.2014 o 20:01 | (upravené 14.2.2014 o 20:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  104x

3.časť

 

Mačiatko mu poslušne spalo na rukách a on ho opatrne hladil po čiernom chrbte. Slza mu stekala po špinavom líci a on ju zastavil. Tie ďalšie už nedokázal. Matka naňho pozerala, akoby bol najťažším hriechom v jej živote. Ruky skrivené do výstražného gesta sa každú chvíľu dvíhali a chystali sa ublížiť.

,,Tak ty si ma zradil? Za otcom si utiekol? Ja ti už nestačím...“

Chlapec nič nedokázal vysvetliť. V jeho duši horela vatra pocitov a nedorozumení. Bol len dieťaťom, ktorý nerozumel, že nie je v ničom vinný. Matka odišla a zabuchla za sebou dvere, na stole nechala nedopitú fľašu vodky.

Ivan sa prebral z ťažkých spomienok a zahľadel sa na čiernu mačku, ktorá sa mu točila okolo nôh. Zdvihol ju zo zeme. Netušil, z kade sa zobrala. Dvor bol malý a zdalo sa, že nič živého na ňom niet. Samozrejme, väzni boli už dávno stratení.

Mačku si privinul a sadol si s ňou na zem.

,,Len nemám rád, keď na mňa niekto pozerá, akoby ma súdil. Toho som si už v živote prežil dosť,“ Líška si sadol k nemu na zem.

Ivan sa ani len nepohol, nemalo to význam. Zobral mu z rúk mačku a pohladil ju: ,,Starému z izby never. Prečo myslíš, že môže zostať v izbe celý deň? Je to donášač. Ten druhý je neškodný. Ja viem ublížiť, len keď chcem. Tu je celkom druhý život ako vonku. Drž sa mňa a nič sa ti nestane, na ostatných si dávaj pozor a staraj sa o to, aby si sa nestal členom kasty, lebo potom sa z toho nedostaneš, buď radšej nezávislý.“

,,Prečo teraz? Prečo mi to všetko hovoríte?“

,,Pretože si sa postaral o moju mačku,“ Líška sa zasmiala.

,,Ako tu mám neumrieť?“ Ivan sa zahľadel na nebo.

,,Už som ti povedal základy.“

,,Nie, tak som to nemyslel...“

,,Nerozmýšľaj o smrti, ale nájdi si tu niečo, čo ťa naučí opäť žiť.“

 

Ivan spočiatku bol len stratenou dušou, jeden z mnohých, no i napriek tomu veril, že si nájde niečo, vďaka čomu bude žiť. Jeden deň, keď v starých poličkách, plných starých kníh mútil prach, narazil na knihu o Andrejovi Rubľovi. Ikony, ktoré maľoval, mu dodali silu.

V noci dlho nemohol zaspať, premýšľal o všetkom, i keď sa mu napokon podarilo zavrieť oči, mátali ho nejasné predstavy. Ráno však pocítil isté precítenie.

Líška nemal nič proti tomu, aby Ivan skúsil isté obrazce na jeho vlastnej koži. Dávali celkom zmysel, ale nebolo to úplne ono. Ivan sa začal učiť, čítal a zistil, že musí splniť isté podmienky, aby jeho duša bola čistá. Dlhý čas nosil v sebe myšlienku, že nie je povolaný maľovať sväté obrazy, no potom si uvedomil, že má právo žiť, začať odznova a toto je jeho šanca.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?