Šťastná sedmička, 2.časť

Autor: Bogdana Micovčinová | 9.2.2014 o 12:17 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  116x

2.časť

Dvere majú jasný význam. Znamenajú príchod alebo odchod. Večný šťastlivec osudu, ktorého dvere vítajú len podobných vyvolených a predznačujú ľahký priebeh udalostí a predvídavosť situácie, pretože vedieť, niekedy znamená žiť.

Ivan Stachov síce bol pred chvíľou pomenovaný Sedmičkou, ale rovnako ako trináste číslo neprináša každému nešťastie, tak i sedmička nie je vždy šťastná.

Keď sa dvere otvorili a dovnútra vošli dvaja muži, Ivan nemohol dúfať v to, že príchod dvoch nových spolutrpiteľov, bude znamenať dobro.

Saša sa kŕčovito skrčil a v sekunde sa obrátil k stene a tváril sa, že spí.

Ivan hľadel do zeme a ruky si nepríjemne šúchal jednu o druhú. Prvý, ktorý vošiel bol chudý, drobný chlapík s hranatými okuliarmi na nose, vyzeral ako profesor istej univerzity, nie väzeň zašlej ruskej väznice. Hanblivo sa usmial a obišiel Ivana akoby tam ani nebol, pričom jeho detinský úškrnok bol jasne nasmerovaný Ivanovi. Chlap vyliezol na posteľ, ktorá nepríjemne zavŕzgala. Ivan mal pocit, že sa prevalí a celou svojou bytosťou sa zvalí na Sašu. Profesor ďalej nevnímal. Zahľadel sa na zamrežované okno a polo- šialene sa húpal v aladínskom sede.

Väzeň číslo dva vošiel do izby ako veľká voda, jeho svalnaté telo zdobili rôzne tetovania. Ivan sa naňho letmo pozrel a zbadal umelecké dielo, ktoré stálo pred ním. Prešla ním triaška, pretože prvé čo ho napadalo bolo, že maliarom bol samotný démon.

Krk tvorili obrazce lebiek, cez ktoré prechádzali nože. Jeden obrovský nôž mal i na ramene, ktorý bol prepletený hadom. Na chrbte jednej ruky boli hodené kocky, takže je to hráč. Hráč, ktorý hazarduje s ľudskými životmi.

Ivan si ešte stihol všimnúť, že celú hlavu má vyholenú. Dva predné zuby mal vybité a oči mu svietili tak prefíkane ako líške. Pozeral sa nepríjemne, až človeka celkom zamrazilo. V tom pohľade sa skvelo niečo zvrátené a zároveň nepredvídateľné. Chlapec sklopil zrak a pritlačil sa k posteli, pokým okolo neho prechádzala Líška.

Bolo to celkom nečakané. Muž ho mocne sotil, a Ivan padol na posteľ, pričom si udrel hlavu o stenu. Potriasol hlavou a privrel oči, aby sa spamätal. Čakal vysvetlenie, no zároveň dúfal, že Líška bude mlčať a napokon ho nechá na pokoji. Nohy si prisunul na posteľ a skrčil sa do polohy embrya. Ťažkú hlavu položil na vankúš a načúval. Celou svojou bytosťou sa sústredil na pohyby Líšky, ktorý sa prechádzal po izbe a napokon vyliezol na vrchnú posteľ a viacej sa nehýbal.

Ivan sa konečne uvoľnil a len teraz si uvedomil ako veľmi ho zabolela hlava. Prešiel si rukou po temene a pocítil nečakanú vlhkosť. Zahľadel sa na svoje krvavé prsty. Neskrvaveným malíčkom si utrel slzu, ktorej zabránil skotúľať sa na líce. Áno, i muži plačú, lež nenápadne, aby nevznikol ani len náznak ľútosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?